Básne

9. května 2008 v 18:01 | Kira |  Citáty, výroky, básne..
Ak predsa prídeš, s tebou možno vkročí
do môjho srdca bojazlivý boh
Sny hladné sú a majú veľké oči
Aj ja som možno pirátom len v snoch.

Možno tí čo sú k brehu prikovaní
viac uvidia ako čajky nad vlnami
Ó radšej nepríď, z polcesty sa vráť!
Veľmi sa bojím , že sa budem báť.

A dal by som všetko za minútku tvojho hnevu, čo mi chýba k smútku.

Otrocky verný láske a jej biedam
zbieram ju, silnú, na prach rozbitú
Všetko si ber, len samotu si nedám-
a všetko príjmem okrem súcitu.

Nie pamäť lásky netvoria ľúbení ale ľúbiaci.
Vážní blázni majú dlhú cestu k raju
Blažení sú tí, čo rýchlo zabúdajú.
Čo bolelo už nikdy neodbolí
No len kto seba ľúbi, vyčíta
Láska má svoje smiešne kapitoly
Najdrahšia hračka je tá rozbitá
Chlapec sa mení v muža tým , čo stráca
Za každým Odíď!- nezaznie vždy Vráť sa!
O trýzeň sdca a vzdor zúfalý
Je možno výhrou tých, čo prehrali.

Láska chce diaľku, čakanie a úzkosť,
chce neistotu, nádej, vrtochy
Jak oheň vlastnej čiernej tôňne máš ju,
vždy na očiach, no uniká ti z rúk
Sľubuje šťastie ale nieje šťastím
Keď zaplaví ťa jasavý jej príboj,
never, že hľadíš na jej večný smiech
Hladíš na dvojča lásky-na jej smrť!

Pochváľme bláznou,čo sa stokrát mýlia
Prázdnu má smrť , kto bez omylov žil
A mne je žiaľ, že ušla divá chvíľa
že na škandál nemáme už dosť síl.

Pamäť, ty sladké doživotné puto!
Zhrdzavie reč - no ty si pieseň, vzdych-
Čohože nám to zrazu prišlo ľúto?
Stratených rokov? Vrások nájdených?
Veď som ťa videl zvedavú i plachú...
Úzkosť je múdra všetko povie ti.

Len také šťastie, čo sa dotklo strachu,
je silným šťastím, hodným obetí.
Málo je šťastia.
Do smrti však hreje ten živý uhlík,
skrytý v pahrebe, ak pochopíš,
že stokrát cennejšie je,čo máš v sebe
než čo máš na sebe,


POSOLSTVO
Držíme palec na tvojom pulze, čas,
a smädní siahame po tvojom ovocí,
v ktorého kyslej dužine
už syčí rozkoš budúcnosti:
milenci budú z detí, z básnikov budú proroci.

My biedny dlho na mraze sme stáli,
v skrehnutých ústach tratil sa nám hlas,
trhali sme tvoju úzkosť ako psy
a brechali sme z nej poéziu
s krvou plebejských košelí.

Kto siahne na nás, siahne na ľudí,
slobodných ako myšlienka a víchor
a zamyslených ako minulosť.

Kto nás odsúdi
bude súdiť pukanie zeme,
plač srdca, ktorým milujeme,
krv, ktorou zaliali sme otroctvo

Ó, vy štastní,
vy ešte nežijúci, ktorých zrodíme,
aby ste smeli zomrieť prirodzenou smrťou,
svet zametáme pre vás ako tanečnú sálu
a sadíme červené ruže pre vaše verše,

pozdravte slnko mieru a bratstva,
kvitnúce vysoko nad vašimi hlavami,
zavlažte mliekom a medom miesta, kde pustla step,
a ani na chvíľu nezažiaľte za nami.


Vojtech Mihálik Appasionatta
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama