Pohrebné rituály

21. června 2008 v 20:59 | murin.net |  Egypt
Pohrebné rituály


Rovnako ako v súčasných náboženských predstavách aj v egyptskom náboženstve existoval pohrebný rituál, ktorý sa od dnešných podstatne líšil. Egyptológovia sa zhodujú v tom, že pozostával z trinástich až šestnástich častí, pričom na každú sa kládol osobitný dôraz. Dosvedčujú to aj početné maľby v interiéroch hrobiek, v súčasnosti tvoriace najbohatšie informačné zdroje o tejto časti života a o jej priebehu. Najvýznamnejšie a súčastne aj najobšírnejšie boli objavené v hrobke Pepinachtheniho v Mére, pochádzajúce z čias VI. dynastie.

Nie každý si mohol dovoliť rovnaký, ale hlavne úplný priebeh. Záležalo to najmä od spoločenského postavenia a v neposlednej miere i od možností pozostalých.

Posolkyňou smrti v Egypte bola bohyňa vojny a lekárstva - Sechmet. Po jej odchode z určitého domu, vybehli vonku plačky všetky ženy a dali tým najavo, že zomrel

niekto z ich domácnosti. Na znak smútku mali vtedy ženy odhalené prsia a muži si dali oholiť hlavu a niekedy, hlavne v čase veľkého smútku si nechávali zarásť bradu.

Na tretí deň bolo telo za kvílenia plačiek (existovali aj džeret, čiže tzv. profesionálne plačky, ktoré mali zastupovať v niektorých prípadoch Eset a Nebhtet) vynesené z domu v sprievode priateľov, známych a troch špeciálnych osôb. Jedná sa o "nositeľa pečate boha, predstaveného balzamovačov", "balzamovača Anupa" a o "kňaza predčitateľa". Telo je napokon prenesené až ku kultovej bárke, ktorá ho mala odviesť k západnému brehu Nílu, aby tu spočinul vo večnosti na večné časy.

Aby sme nepredbiehali a šli poporiadku. Pohrebu predchádzala mumifikácia. Tá bola väčšinou prevádzaná na špeciálnom mieste zvanom vabet (v preklade čisté miesto). V pyramídovom komplexe bol súčasťou údolného chrámu, umiestnený väčšinou na terasách. Vabet bola miestnosť v tvare písmena L, v ktorej prebiehala mumifikácia a s ňou spojené obrady. Telo tu pobudlo aspoň 70 dní. Počas Starej ríše bola táto sieň miestom obety potravín mŕtvemu. Ak však hovoríme o bežných smrteľníkoch, nie je presne špecifikované miesto, kde sa mohol približne nachádzať. Keďže možno predpokladať, že pri mumifikácii sa spotrebúvalo obrovské množstvo vody, mohlo sa nachádzať blízko rieky Níl, alebo nejakého kanála na okraji púšte, pravdepodobne na východnom okraji pohrebiska. Podľa všetkého jednalo sa o jednoduché budovy z prírodného materiálu so svojráznym stolom zakončeným hlavami psa alebo leva. Mumifikácia spravidla netrvala dlhšie ako 70 dní, hoci v niektorých prípadoch to bolo o niečo dlhšie alebo naopak. Napríklad u kráľovnej Meresanch III. trvala 272 dní, no podľa rôznych správ aj dlhšie.

Až teraz sa mohol začať pohreb. U panovníkov sa spočiatku vydala posvätná bárka do kultových miest krajiny. Pôvodne, do V. dynastie, to bola len kráľovská záležitosť, ktorá neskôr prešla i na vyššie a lepšie situované vrstvy. Túto náročnú plavbu postupne nahradzovali maľbami na stenách hrobov. Každé miesto malo svoj symbol, ako napr. Puto znázornené palmami, medzi ktorými sú útvary podobné náhrobným kameňom. V pyramídovom komplexe boli súčasťou rôznych stavieb. Sau, nábožensko-kultové stredisko v západnej časti Delty bolo časťou údolných chrámov. Okrem Sau sa bárka

zastavila v Pute, nábožensko-kultovom centre tiež v nílskej Delte, v ktorom sa nachádzalo egyptské národné pohrebisko. V pohrebnom rituáli sa pri ňom stretávame s muu (pozri obr. 11), mýtickými mužskými postavami s vencami, ktorí mali mŕtveho previesť na druhý svet. Rituálna plavba pokračovala do Iunu (severné predmestie Káhiry) až nakoniec do Abdža, pohrebiska prvých dynastií, no hlavne centra Usirovho kultu.

Obrad ďalej prebiehal rôznym posväcovaním a zadymovaním ako rakvy, tak múmie a vyvrcholil obradom otvárania úst. Vykonávať ho mohli buď kňaz - obradník (sem), syn zosnulého, alebo, pri faraónoch, následník trónu. Obrad otvárania úst prebiehal tak, že daná osoba sa dvakrát špeciálnym kamenným nožom (peseškef; pozri obr. 12) dotkla obličaja múmie, ktorý potom potrela mliekom. Výsledkom obradu malo byť oživenie tela a zmyslov mŕtveho a zabezpečiť návrat jeho duše do telesnej schránky. Pri kráľovskom pohrebe vo veku pyramíd prebiehal v osobitnej miestnosti, v dielni sochárov a niekedy bol vykonávaný aj na soche s vernou podobizňou panovníka, uloženej v serdabe (miestnosť na uloženie sochy mŕtveho, postupne aj u ďalších). Napokon sa do hrobu poznášali jednotlivé veci potrebné pre večnosť (jedlo, veci dennej potreby, ale aj ďalšie ako napríklad nábytok, bojové vozy a v preddynastickom a ranodynastickom období dokonca aj služobníci, pri tejto príležitosti aj usmrcovaní) a hrob spolu s pohrebnou výbavou (ktorej obsah závisel hlavne od sociálneho postavenia mŕtveho a jeho majetku) sa zapečatil. Predtým, v časoch V. dynastie, prebiehal ešte jeden obrad, rozbíjanie červených nádob. Jeho presný význam nie je jasný. Pravdepodobne to súviselo so snahou znemožniť ich opätovné použitie. Nakoniec sa pohrebný sprievod odobral na hostinu (dnešný kar; obr. 14), ktorej sa mal zúčastniť aj zosnulý.
Veľký význam sa kládol na posmrtnú pamiatku - zádušný kult. Mal mŕtvemu neprestajne zabezpečovať večnosť. Zariadiť to mal prvorodený syn (podobne ako keď si nebohý nestihol dať do poriadku pohrebné záležitosti za života, preberal za ne taktiež zodpovednosť jeho najstarší syn), ktorý prostredníctvom kňazov (ak bol dostatočne zámožný a mal na to finančné prostriedky) zabezpečoval jedlo a všetko potrebné, čo mŕtvemu malo slúžiť pre večnosť. Faraóni pre takýto cieľ vytvorili remeselnícke dielne a statky, ktorých príjmy plynuli do nadácie, starajúcej sa o vykonávanie obradov. O jej ekonomickú a náboženskú stránku sa starali kňazi, ktorí vykonávali aj zádušné kulty. Egypťan si začal stavať hrob ihneď potom, ako dosiahol slušné postavenie. Pohybovalo sa to v rozpätí 20-25 rokov. U faraónov to bolo oveľa skôr. Hrob bol pre Egypťanov nielen miestom posledného odpočinku príbuzného, známeho, ale hlavne bol miestom večného života, kde živí sa mohli s mŕtvymi stretávať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama